Detekcia anomálií v časových radoch: prevencia gamblingu pomocou hlbokého učenia
Prevencia gamblingu u hráčov online kasín je výzvou, so zjavne pozitívnym dopadom nielen na bežný život hráčov, ale aj na prevádzkovateľov kasín, ktorých úmyslom je sprostredkovať zodpovedné hranie. Na dosiahnutie týchto cieľov sme použili metódy hlbokého učenia „bez učiteľa“ (z angl. „unsupervised learning“), ktoré dokážu identifikovať hráčov vykazujúcich známky problémového hráčstva, s využitím dostupných dát vo forme časových radov. Prezentujeme porovnanie nami navrhnutej architektúry autoenkódera založenej na transformeroch s rekurentnými a konvolučnými autoenkódermi, s dôrazom na výhody tejto architektúry v detekcii anomálií. Keďže klinická diagnóza hráčov nebola v dostupných dátach k dispozícii, výsledky našej štúdie vyhodnocujeme analyzovaním „skóre anomálie“ získaného z autoenkódera a niekoľkých pomocných ukazovateľov, ktoré sú v literatúre často spomínané ako symptómy problémového hráčstva.
Patologické hranie hier je definované ako problémové správanie, kedy osoba opakovane staví objekt určitej hodnoty (najčastejšie peniaze) za účelom výhry, ale s neurčitým výsledkom [1], [2]. Bolo tiež odhalených mnoho podobností medzi problémovým gamblingom a závislosťami na omamných látkach [3]. S prístupnosťou internetu sa zvýšil aj výskyt patologického hráčstva. Toto správanie má často negatívny dopad nielen na život dotknutých jednotlivcov, ale aj ich rodiny. Práve preto je včasná detekcia známok patologického hráčstva kľúčová nielen pre zachovanie duševného zdravia, ale aj finančnej situácie ovplyvnených osôb. Táto práca vznikla ako spolupráca Národného kompetenčného centra pre vysokovýkonné počítanie, spoločnosti DOXXbet s.r.o. (športové tipovanie a online kasíno) a spoločnosti Codium s.r.o. (vývoj softvérovej platformy športové tipovanie a iGaming-u pre DOXXbet, s.r.o.), s cieľom zlepšenia služieb zákazníkom a prevencie patologického hráčstva. Tento „proof of concept“ projekt je základom pre ďalší vývoj nástrojov, ktoré pomôžu poskytovateľovi zmierniť dopad negatívnych následkov problémového hráčstva na životy hráčov, aj za cenu zníženia príjmov, čo je v súlade s aktuálnymi európskymi trendmi v risk manažmente online hazardných hier.
V našej práci sme použili prístup učenia „bez učiteľa“ s využitím neurónovej AE siete založenej na transformeroch za účelom detekcie anomálií. Predpokladáme, že dáta patologických hráčov, ktorých by (štatisticky) medzi všetkými hráčmi malo byť medzi 0.5 až 5%, vykazujú anomálie, nie nutne naopak. Dátová sada, ktorú používame, neobsahuje klinickú diagnózu hráčov a spomedzi pomocných ukazovateľov spomenutých vyššie sa v dátach nachádzajú len niektoré – žiadosti o zvýšenie limitu vkladov, doháňanie strát intenzívnejším hraním (ďalej budeme tento indikátor označovať „epizódy naháňania straty“), používanie viacerých platobných metód, časté výbery malých finančných obnosov a ďalšie, ktoré budú spomenuté neskôr. Nakoľko nie všetci hráči, ktorí preukážu anomálne správanie musia byť patologickými hráčmi, boli pomocné ukazovatele použité v kombinácii so „skóre anomálie“, získaného ako výstup z AE.
DÁTA
Dáta použité v tejto štúdii sú sekvenciami pozorovaní zbieraných v čase, monitorujúce viaceré aspekty hráčskeho správania ako frekvencia a časy hier, frekvencia a výška peňažných vkladov, platobné metódy použité pri peňažných vkladoch, informácie o výške stávok, výhier, strát, výberoch a taktiež početnosť žiadostí o zmenu limitu pre výšku vkladov. Z týchto dát bolo extrahovaných 19 prvkov deskriptora vo forme časových radov (ČR). Každý prvok deskriptora pozostáva z viacerých hodnôt, ktoré sú chronologicky usporiadané. Tieto príznaky sú pre zrozumiteľnosť klasifikované do troch kategórií – „čas“, „peniaze“ a „zúfalstvo“, inšpirované autormi Seth a kol. [4]. Každý prvok deskriptora je sekvenciou N hodnôt, pričom každá hodnota predstavuje jedno z N po sebe idúcich časových okien. Každá takáto hodnota bola získaná agregáciou denných dát v príslušnom časovom okne, pričom dĺžka časového okna bola v rozmedzí od 15 dní až po 3 mesiace. Časové okno bolo v niektorých prípadoch pohyblivé, v iných nie. Pre každé pozorovanie teda potrebujeme dáta z N časových okien a zvolená hodnota N po sérii experimentov bola 8 . Celý proces extrakcie premenných je zobrazený na Obrázku 1, finálny tvar dát na Obrázku 2.
Architektúra modelu neurónovej siete
Autoenkóder je metóda hlbokého učenia „bez učiteľa“ vhodná na detekciu anomálií v ČR. Myšlienka použitia tohto typu neurónovej siete na detekciu anomálií je založená na rekonštrukčnej schopnosti modelu. AE sa naučí rekonštruovať dáta v trénovacej sade a keďže trénovacia sada by ideálne mala obsahovať len „normálne“ pozorovania, model sa naučí správne rekonštruovať len takéto pozorovania. Preto keď je vstupné pozorovanie anomálne, natrénovaný AE model nedokáže tento vstup zrekonštruovať dostatočne správne, čo má za následok vysokú rekonštrukčnú chybu. Táto rekonštrukčná chyba môže byť použitá ako skóre anomálie daného pozorovania, pričom vyššie skóre znamená väčšiu pravdepodobnosť, že pozorovanie sa vymyká všeobecnému trendu.
V štúdii sme natrénovali AE model na báze transformerov, kde enkóder aj dekóder obsahujú vrstvu nazývanú „Multi Head Attention“ so štyrmi „hlavami“ a 32-dimenzionálnymi vektormi kľúčov a hodnôt. Za touto vrstvou nasleduje klasická neurónová sieť s tzv. „dropout“ vrstvami a reziduálnymi spojeniami. Celý AE model má niečo málo viac než 100k trénovateľných parametrov.
Rekonštrukčná chyba a predikčná schopnosť
Na vyhodnotenie stability modelov sme uskutočnili 3-násobnú krížovú validáciu. Výsledná priemerná strata na trénovacej množine je 0.010, na validačnej 0.012 a na testovacej 0.015. Strata na testovacej množine je vyššia než tá na trénovacej alebo validačnej množine, čo je spôsobené tým, že 211 anomálnych pozorovaní bolo presunutých do testovacej množiny. Bez presunu týchto pozorovaní by bola strata na testovacej množine 0.012. Výkon modelu je prezentovaný na Obrázku 3 vo forme histogramu hodnoty stratovej funkcie. Histogram má „ťažký pravý chvost“, čo je očakávané pre dátové sady obsahujúce anomálie.
Na demonštráciu kvality rekonštrukcie ČR sú na obrázku Obrázku 4 znázornené pôvodné (modrá čiara) a predikované (červená čiara) hodnoty pre náhodne vybrané anomálne pozorovanie jedného hráča. Hodnota skóre anomálie pre príslušné modely je uvedená v nadpise grafov.
Výsledky
Nakoľko nebola klinická diagnóza súčasťou dát, ktorými sme disponovali, môžeme sa pri identifikácii hráčov s potenciálne problémovým hráčstvom spoliehať len na pomocné ukazovatele. K tejto úlohe sme pristúpili tak, že síce detegujeme anomálie v dátach, ale sme si vedomí toho, že nie všetky anomálie musia indikovať problém s gamblingom. Preto budeme korelovať výsledky AE modelu s týmito pomocnými ukazovateľmi:
- Priemerný počet prihlásení v časovom okne.
- Priemerný počet výberov v časovom okne.
- Priemerný počet malých a častých výberov v časovom okne.
- Priemerný počet žiadostí o zmenu limitu výšky vkladov v časovom okne.
- Celkový počet epizód naháňania straty v období N časových okien.
Na Obrázku 5 je zobrazená korelácia skóre anomálie s horeuvedenými pomocnými ukazovateľmi. Každý z grafov obsahuje desať stĺpcov, pričom každý stĺpec reprezentuje jeden decil pozorovaní (t. j. každý stĺpec zobrazuje 10% pozorovaní zoradených podľa hodnoty skóre anomálie). Farby stĺpcov prestavujú hodnotu, resp. kategóriu príslušného pomocného ukazovateľa.
Na každom grafe je možné pozorovať zreteľné vzorce v správaní hráčov – hráči s vysokou hodnotou skóre anomálie majú tendenciu mať tiež vysoké hodnoty všetkých skúmaných pomocných ukazovateľov. Vysoká frekvencia prihlásení do online kasína je úmerná vysokému skóre anomálie, pričom viac než polovica hráčov v poslednom decile rekonštrukčnej chyby má priemerný počet prihlásení v časovom okne väčší než 50. Niečo podobné pozorujeme aj pre priemerný počet výberov v časovom okne. Hráči s nízkou hodnotou skóre nemajú žiadny, alebo majú veľmi malý priemerný počet výberov a zároveň viac než štvrtina hráčov v poslednom decile skóre má v priemere až dva a viac výberov v časovom okne. Ďalším skúmaným pomocným ukazovateľom je počet malých a častých výberov. Väčšina hráčov, ktorí majú v histórii aspoň jednu takúto udalosť, sú v 10% hráčov s najvyšším MSE. Pri analýze ďalšieho ukazovateľa, konkrétne počtu žiadostí o zmenu limitu vkladu, pozorujeme už menej výrazný trend. Je evidentné, že hráči v prvých piatich deciloch nemajú vo všeobecnosti žiadne zmeny limitu výberov (až na pár výnimiek), čím však skóre anomálie rastie, tým sa frekvencia zmeny limitu výberov u hráčov zvyšuje. Posledným pomocným ukazovateľom zobrazeným na grafoch je počet epizód naháňania straty. Opäť môžeme pozorovať zvyšujúcu sa frekvenciu týchto udalostí úmernú skóre anomálie. Viac než polovica hráčov v poslednom decile má aspoň jednu takúto epizódu v časovom okne.
Ak vykonáme superpozíciu týchto grafov za účelom zistenia, aký podiel hráčov spĺňa viacero pomocných ukazovateľov, dospejeme k nasledovnému pozorovaniu: 98.6% hráčov v posledných piatich percentiloch skóre anomálie spĺňa aspoň jeden pomocný ukazovateľ a 77.3% spĺňa aspoň tri ukazovatele. Analýzou správania hráčov v posledných dvoch percentiloch skóre anomálie zisťujeme, že takmer 90% z nich spĺňa aspoň tri ukazovatele. Hranice, ktoré boli použité na výpočet týchto podielov sú: >=1 epizóda naháňania straty, >=1 žiadosť o zmenu limitu, >=1 malý a častý výber, >=31 prihlásení a >=1.25 výberu v priemere počas jedného časového okna.
Záver
V práci sme úspešne aplikovali model autoenkódera (AE) založený na transformeroch na problém detekcie anomálií v dátovej sade hráčov online kasína. Cieľom bolo detegovať hráčov s patologickým hráčstvom metódami „bez učiteľa“. Zo vstupných dát bolo odvodených 19 prvkov deskriptora vo forme časových radov, ktoré odrážajú správanie hráčov v kontexte „času“, „peňazí“ a „zúfalstva“. Porovnali sme detekčnú schopnosť tejto architektúry s ďalšími troma AE architektúrami založenými na LSTM a konvolučných vrstvách, pričom sme zistili, že architektúra modelu založená na transformeroch dosiahla najlepšie výsledky zo všetkých skúmaných modelov v zmysle najlepšej rekonštrukčnej schopnosti. Výsledky tohto modelu tiež vykazujú vysokú koreláciu s pomocnými ukazovateľmi ako počet prihlásení hráča, počet výberov, počet epizód naháňania straty a ďalšími, ktoré sú často spomínané v literatúre vo vzťahu k patologickému hraniu.Tento súlad ”skóre anomálie”, ktoré odráža pravdepodobnosť, že dané pozorovanie sa vymyká priemeru, s pomocnými ukazovateľmi nám dovoľuje porozumieť modelu a jeho efektívnosti v detekcii hráčov s potenciálnym patologickým hráčstvom. Aj keď tieto pomocné ukazovatele boli použité ako prediktory v modeli, navrhujeme ich používať spolu s rekonštrukčnou chybou pri detekcii potenciálne problémových hráčov, aby sa redukovala falošná pozitivita predikcií, nakoľko nie všetky anomálie musia byť spojené s patologickým hráčstvom.
Zdroje:
[1] Alex Blaszczynski and Lia Nower. “A Pathways Model of Problem and Pathological Gambling”. In: Addiction (Abingdon, England) 97 (June 2002), pp. 487–99. doi: 10.1046/j.1360-0443.2002.00015.x.
[2] National Research Council. Pathological Gambling: A Critical Review. Washington, DC: The National Academies Press, 1999. isbn: 978-0-309-06571-9. doi: 10 . 17226 / 6329. url: https ://nap .nationalacademies.org/catalog/6329/pathological – gambling – a – critical -review.
[3] Luke Clark et al. “Pathological Choice: The Neuroscience of Gambling and Gambling Addiction”. In: Journal of Neuroscience 33.45 (2013), pp. 17617–17623. issn: 0270-6474. doi: 0.1523/JNEUROSCI.3231-13.2013.eprint: https : / / www . jneurosci . org /content / 33 / 45 / 17617 . full . pdf. url: https://www.jneurosci.org/content/33/45/17617.
[4] Deepanshi Seth et al. “A Deep Learning Framework for Ensuring Responsible Play in Skill-based Cash Gaming”. In: 2020 19th IEEE International Conference on Machine Learning and Applications (ICMLA) (2020), pp. 454–459.