Kategórie
Všeobecné

Medzinárodný deň videohier

V dnešnej dobe sú videohry neoddeliteľnou súčasťou života veľkej časti populácie. Málokto si však uvedomuje, koľko práce a námahy je za vytvorením jednej takejto hry. Viete kedy vznikla prvá videohra, či aké veľké bolo prvé herné zariadenie?

Medzinárodný deň videohier

K dnešnému Medzinárodnému dňu videohier sme si pre vás pripravili pár zaujímavostí o videohrách. V dnešnej dobe sú videohry neoddeliteľnou súčasťou života veľkej časti populácie. Málokto si však uvedomuje, koľko práce a námahy je za vytvorením jednej takejto hry. Viete kedy vznikla prvá videohra, či aké veľké bolo prvé herné zariadenie?  

Za prvú videohru je považovaná umelá inteligencia s názvom Bertie the Brain, ktorá bola schopná hrať piškvorky. Tento prístroj zostavil v roku 1950 Josef Kates na Canadian National Exhibition. Prvé herné zariadenie bolo vysoké až 4 metre, a práve preto sa nikdy nezačalo vyrábať sériovo. Po skončení Canadian National Exhibition sa už nikdy nevyrobil ďalší kus. Ďalším počítačom prispôsobeným na hranie hry bol Nimrod, ktorý bol predstavený na Festival of Britain v roku 1951. Nimrod a Bertie the Brain môžeme považovať za zakladateľov sveta videohier v takej forme, ako ho poznáme dnes. Postupne sa z týchto dvoch počítačov začali vyrábať arkádové hry (arkáda je žáner počítačovej hry, založený na jednoduchom a nápaditom koncepte)  a po nich prišli prvé herné konzoly. Najväčšou výhodou herných konzol bola jednoduchosť prenosu, keďže boli oveľa menšie ako prvé herné zariadenie. 

Ako prebieha proces tvorby videohier? Základom je myšlienka, originálny nápad, ktorý by ste chceli zrealizovať. Na začiatku je potrebné vedieť aký typ hry chcete vytvoriť, či to bude športová hra, akčná alebo logická. Taktiež tvorca videohry musí mať predstavu o príbehu, dĺžke hry, rozpočte a úrovniach zložitosti. Dôležitým krokom je správna voľba softvéru, ktorý tvorcom uľahčí prácu. Najdlhšie trvajúcou fázou pri tvorbe hry je samotná tvorba – vytvorenie prostredia a jednotlivých postav. Tvorba videohry je náročný a zdĺhavý proces, ktorého najpríjemnejšou časťou je zverejnenie hry.

Často sa stretávame s názorom, že videohry majú negatívny vplyv na hráčov. Majú na nás videohry aj pozitívny vplyv? Skupina vedcov pod odborným vedením Marca Palausa skúmala rôzne štúdie s cieľom vyvodiť zmysluplné závery ohľadom vplyvu videohier na človeka. Vedci zistili, že hráči videohier majú lepšie vyvinuté oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za sústredenie sa a priestorové vnímanie. Z ich výskumov vyplýva, že hráči, ktorí hrajú videohry pravidelne, dokážu lepšie vnímať vzťahy medzi jednotlivými predmetmi v priestore, a taktiež sa u hráčov zlepšuje aj jemná motorika.

Je dôležite pripomenúť si aj nevýhody, ktoré dokážu silno ovplyvniť život ľudí. Napriek tomu, že najčastejšou formou závislosti sú hazardné hry, človek môže byť závislý aj na videohrách. Vedci zistili, že ľudia náchylní na závislosť na videohrách majú spoločné zmeny v štruktúre mozgu – pozmenený je ich nervový systém odmeňovania. Ide o skupinu štruktúr, ktorá je zodpovedná za prijemný pocit po úspešnom dosiahnutí stanovených cieľov. Na základe týchto výskumov môžeme tvrdiť, že je možné predpovedať, kto má väčšiu pravdepodobnosť stať sa závislým na videohrách.

Netreba však zabúdať na pozitíva, ku ktorým okrem lepšieho priestorového vnímania a zlepšeniu jemnej motoriky patrí aj rozvoj určitých schopností, s ktorými ľudia majú problém. Je dôležité spomenúť hry, ktoré sú určené špeciálne pre ľudí po mozgových porážkach. Napomáhajú s rozvojom schopností a aj pri rehabilitácii po zdravotných ťažkostiach.

Ak vás zajímajú videohry, alebo chceli by ste vidieť, ako sa vyvíjali herné konzoly a počítače, radi vás privítame v našom múzeu. V Múzeu počítačov máme okrem prvých počítačov, telefónov a grafík aj staršie modely herných konzol a ovládačov. Funkčné stroje si po predchádzajúcej dohode môžete aj vyskúšať!

Operačné systémy v multiprocesorových klastroch 13 nov - 10. novembra 2021 sa uskutočnila už štvrtá prednáška série Superpočítanie vo vede. Tentokrát sme privítali Dr. Dušana Bernáta z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského so zaujímavou prednáškou na tému Operačné systémy v multiprocesorových klastroch.
NCC na kongrese ITAPA 2021 9 nov - Dňa 9. novembra 2021 v rámci kongresu ITAPA 2021 zaznelo viacero príspevkov na tému vysokovýkonného počítania ako nástroja nevyhnutného pre rozvoj inovácií, udržanie konkurencieschopnosti našich ekonomík, ale tiež pre bezpečnosť a vedecký výskum. Slovenské Národné kompetenčné centrum pre HPC v spolupráci s organizátormi kongresu ITAPA pozvalo ako jedného z rečníkov Gustava Kalbeho, ktorý ako zástupca EuroHPC JU uchopil túto tému zo širšieho – európskeho hľadiska.
Vývoj technológií a architektúr počítačov – od sériových jednoprocesorových po súčasné superpočítače 27 okt - Dňa 26. októbra 2021 sa na Výpočtovom stredisku Slovenskej akadémie vied uskutočnila tretia prednáška zo série „Superpočítanie vo vede“. Doc. Šperka, ktorý je zároveň aj vedúcim Múzea počítačov, ukázal, ako sa vyvíjali počítače a ich architektúra, ako napredoval vývoj jednotlivých modulov CPU, GPU a operačnej pamäte.