Kategórie
Všeobecné

Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede

Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede, ktorý sa každoročne oslavuje 11. februára, vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov v roku 2015. Tento deň nám pripomína, že ženy a dievčatá zohrávajú vo vede a technike dôležitú úlohu a že je potrebné ich v tom ešte viac podporiť. Príspevok žien vo vede je neoceniteľný, od základného výskumu až po vývoj technológií. Ženy, ako Marie Curie, Rosalind Franklinová a mnohé iné, mali zásadný vplyv na naše pochopenie sveta.

Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede

Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede, ktorý sa každoročne oslavuje 11. februára, vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov v roku 2015. Tento deň nám pripomína, že ženy a dievčatá zohrávajú vo vede a technike dôležitú úlohu a že je potrebné ich v tom ešte viac podporiť. Príspevok žien vo vede je neoceniteľný, od základného výskumu až po vývoj technológií. Ženy, ako Marie Curie, Rosalind Franklinová a mnohé iné, mali zásadný vplyv na naše pochopenie sveta.

Napriek tomu až do dnešného dňa ich prítomnosť vo vede zostáva poddimenzovaná a často sa stretáva s prekážkami, ako sú predsudky a nerovnosť. Ženy v STEM (Science, Technology, Engineering, and Mathematics) oblastiach čelia viacerým výzvam, vrátane rodových stereotypov a nedostatku mentorov a podpory. Taktiež sa veľmi často stretávajú s horšími podmienkami pre možnosť kariérneho postupu. Tieto prekážky sú veľmi zložité a komplexné, čo si vyžaduje koordinované úsilie na národnej aj medzinárodnej úrovni, aby sme ich mohli prekonať.

Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede sa nesie v duchu oslavy, ale tiež ako výzva k akcii. Cieľom je nielen uznať prínosy žien vo vede, ale aj:

  • Zvýšiť povedomie o dôležitosti rodovej rovnosti vo vede a výskume.
  • Podporiť politiky, ktoré otvárajú viac príležitostí pre ženy a dievčatá vo vedeckých disciplínach.
  • Odstrániť prekážky, ktoré bránia ženám v dosahovaní ich plného potenciálu vo vede.
  • Inšpirovať budúce generácie žien, aby nasledovali svoje vášne vo vedeckých a technologických odboroch.

Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede je dôležitým pripomenutím toho, že napriek pokrokom, ktoré sme dosiahli, cesta k úplnej rodovej rovnosti vo vede je ešte stále dlhá. Cieľom tohto medzinárodného dňa je poukázať na to, že potrebujeme vytvoriť svet, v ktorom  ženy a dievčatá budú môcť bez obmedzení (pracovných, sociálnych…)  prispievať k vedeckému pokroku a inováciám.

Podľa údajov UNESCO pôsobí v súčasnosti na výskumných pozíciách v celom svete menej ako 30 % žien. Preto je nevyhnutné podporovať plný a rovnocenný prístup žien a dievčat k uplatneniu vo vede.

Pri príležitosti medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede by sme vám radi dali do pozornosti zaujímavý článok slovenskej vedkyne Mariany Derzsi na tému “Nové oxidy niklu, medi a paládia“, ktorý nadväzuje na článok “Predikcia nových anorganických zlúčenín“.

Doc. Mgr. Mariana Derzsi, PhD. získala doktorát z fyzikálnej chémie na Ústave anorganickej chémie SAV. Hneď po škole pôsobila v Poľskej akadémii vied v Krakove, neskôr na Varšavskej univerzite a bola tiež hosťujúcou vedkyňou Chemie Parich Tech v Paríži a na Padovskej univerzite v Taliansku. Po desiatich rokoch sa vrátila na Slovensko a už šesť rokov pracuje v Ústave výskumu progresívnych technológií v Trnave na Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity, kde založila výskumnú skupinu Počítačového modelovania materiálov.

Doc. Mgr. Mariana Derzsi, PhD.
  • Kedy/ako ste zistili, že chcete byť vedkyňou a kto alebo čo Vás inšpirovalo k štúdiu v oblasti STEM?

Už na základnej škole sa mi páčili rozprávky a filmy pre mladistvých s vedeckou tematikou a dokumentárne filmy o prírode. Na strednej škole som si postupne uvedomila, že sa chcem celý život vzdelávať.  Strávila som jeden školský rok v USA a to mi otvorilo ďalšie horizonty. Pocítila som, ako veľmi ma obohatilo ovládanie cudzieho jazyka, ako pomocou neho viem preniknúť do inej kultúry, klásť si nové otázky, premýšľať iným spôsobom a zažiť a skutočne precítiť iné pohľady na tú istú vec. Okrem toho, nebavilo ma memorovanie, potrebovala som veciam rozumieť. Len tak som si ich vedela zapamätať. Preto, keď som si vyberala vysokú školu, bolo mi jasné, že to budú prírodné vedy a jazyky. Začala som teda medziodborové štúdium na Univerzite Komenského: fyziku na FMFI a anglicky jazyk na Filozofickej fakulte. Počas prvého roku ma ešte viac očarila fyzika a predovšetkým atmosféra na FMFI fakulte. Prepadla som knihám od Stephena Hawkinga a postupne som začala hltať všetku medzinárodnú popularizačnú literatúru o fyzike. Na FMFI som stretla veľa vyučujúcich, ktorí nás vysokoškolských poslucháčov brali za rovnocenných partnerov. Prednášky boli inšpirujúce (tie, na ktoré som sa aj dostavila 🙂 ), viacerí prednášajúci boli v našich očiach priam legendy. To bolo všetko úžasné, ale zároveň to umocňovalo pocit zodpovednosti za štúdium. Túžila som byť ako oni. Koncom prvého roku vo mne dozrelo rozhodnutie, že sa chcem naplno venovať fyzike a preto som požiadala o prestup na smer vedecká fyzika a s filozofickou fakultou som sa rozlúčila. Toto bol moment, kedy som vedela že chcem byt vedkyňou a vedome som sa vybrala touto cestou. Nebolo to ľahké. Po tomto rozhodnutí som ešte veľakrát vyletela zo skúšok, dokonca sa mi stalo, že som bola na danej písomke len jediné dievča a len ja som cez tú písomku opakovane neprešla. Všetci chalani to dali. Tiež mi bolo na nejednej doplňujúcej konzultácii naznačené, že som žena, ktorá by snáď mala viac rozmýšľať nad vytvorením rodiny. Dokonca sa ma jeden skúšajúci opýtal, ako to že som prišla k nemu na skúšku, že dievčatá k nemu nechodia, vyberajú si zvyčajne skúšajúcu, cez ktorú ľahšie ‘prejdú’. Nebrala som to v zlom. Dané osoby, ktoré to nadhodili ma nijako nediskriminovali ani nepodceňovali. Naplno sa mi venovali. Myslím si, že boli jednoducho zaskočení, no a keď som si dorobila všetky skúšky, ktoré som si dala za cieľ pred požiadaním o prestup, bolo mi povedané, že prestup mi nebude umožnený. Šokovalo ma to, no nevzdala som to, a našla som cestu. Od vtedy idem po nej.

  • Podporovala vás rodina, priatelia a učitelia v rozhodnutí študovať predmety z oblasti STEM?

Moja rodina, priatelia a učitelia zohrali kľúčové role. Napríklad učiteľka na základnej škole poradila mojim rodičom, aby ma dali na gymnázium. Keby to neurobila, skončila by som na záhradníckej škole. Kto vie, možno by ma tá cesta zaviedla k mikrobiológii. Rodičia boli prekvapení, lebo som patrila skôr medzi priemerných študentov až lajdákov. Ale učiteľka zrejme videla, že tie moje študijné výsledky sú skôr dôsledok môjho nezáujmu, než odrazom mojich schopností. Za to som jej vďačná. Vtedy som začala nad sebou inak rozmýšľať.

Rodičia mi nikdy nevnucovali, čo mám študovať. Nechali ma si slobodne vybrať. Nezabudnem, ako mi otec povedal a išiel mi v tom každý deň príkladom, že si mám v živote nájsť to, čo ma bude baviť a napĺňať a robiť to najlepšie ako dokážem. To sa mi vrylo hlboko pod kožu. Blízki priatelia a spolužiaci mi boli oporou, zrkadlom a výzvou. Zohrali dôležitú rolu v mojom rozhodnutí študovať fyziku. Ja som si neverila a myslela som si, že ako dievča na FMFI nepatrím. Nikdy som nebola na žiadnej vedomostnej olympiáde, neexcelovala som v prírodných vedách a preto sama by som sa neodvážila toto rozhodnutie urobiť. Oni mi dodali sebavedomie a presvedčili ma, že na tých veciach nezáleží. Že mám si ísť za tým, čo ma ťahá a nevzdávať sa, keď som to ani len nevyskúšala. A tak som išla. Tiež som mala spolužiačky, ktoré ma inšpirovali svojim intelektom a prístupom k štúdiu. Boli sme si navzájom výzvou, napríklad v rýchlostnom čítaní anglickej klasickej literatúry na prijímačky.

  • Čo by ste odkázali dievčatám, ktoré by sa chceli venovať STEM oblastiam, no váhajú vstúpiť do oblasti, kde sú ženy nedostatočne zastúpené?

Choďte si za tým, čo vás ťahá a nevzdávajte sa, keď ste to ešte ani len nevyskúšali. No a keď ste to už aj vyskúšali, nevzdávajte sa po prvých zlyhaniach či odmietnutiach. Chcete to, robte to. 

  • Viete nám prosím, v skratke opísať, čomu sa venujete teraz?

Venujem sa počítačovému modelovaniu molekulových a kryštálových štruktúr anorganických materiálov. Od momentu, kedy som sa dozvedela, že celá živá aj neživá príroda je tvorená atómami, ma fascinuje fakt, že to čo v svojej podstate odlišuje jeden predmet či materiál od iného, je predovšetkým spôsob, ako sú v nich atómy usporiadané. Nezávisle od chemického zloženia totižto v princípe vieme docieliť nejakú vlastnosť materiálu tým, že v ňom vhodne usporiadame atómy. Nie za každých podmienok nami požadované usporiadanie atómov bude možné docieliť pre dané chemické zloženie, no vždy vieme nájsť podmienky, za ktorých ich k tomu vieme prinútiť. A tomuto sa v podstate venujem. Zaoberám sa prediktívnym modelovaním nových molekulových a kryštálových štruktúr a štúdiom vzťahu medzi štruktúrou a vlastnosťami materiálov, ktoré z danej štruktúry vyplývajú. Môžeme si to priblížiť na príklade diamantu a grafitu. Oba materiály sú tvorené tým istým chemickým prvkom – uhlíkom. Líšia sa len v tom, ako sú atómy uhlíka v grafite a diamante usporiadané. Jedno usporiadanie spôsobuje, že materiál je priesvitný (prepúšťa celé svetlo), veľmi tvrdý (môžeme s nim rezať sklo) a elektricky nevodivý (izolátor) – to je diamant. Iné usporiadanie spôsobuje, že materiál je nepriesvitný, čierny, lebo pohlcuje všetko svetlo, je mäkký (ľahko odštiepime jednotlivé vrstvy) a jeho elektrické vlastnosti závisia od smeru v kryštáli (v jednom smere je viac, v inom menej vodivý) – to je grafit. Ja sa zameriavam na predpoveď kryštálových štruktúr nových halidov a oxidov prechodných kovov. Zameriavam sa predovšetkým na binárne systémy, to sú zlúčeniny, ktoré sa skladajú z dvoch chemických prvkov. Už aj pri takomto jednoduchom zložení pozorujeme fascinujúcu rozmanitosti možných atómových usporiadaní (molekulových a kryštálových štruktúr) a vlastností, ktoré z nich vyplývajú. Chápanie vzťahu medzi štruktúrou a vlastnosťami nám pomáhajú na základe štruktúry predpovedať správanie sa materiálu a naopak zo správania sa materiálu vieme odvodiť usporiadanie atómov v ňom. To platí pre všetky materiály, anorganické aj organické či zložité biologické systémy. To je jednoducho fascinujúce!


Implementácia metódy čiastočne riadeného učenia Uni-Match do metódy Frame Field Learning pre úlohu extrakcie budov z leteckých snímok 21 jún - Extrakcia budov v Geografických informačných systémoch (GIS) je kľúčová pre urbanistické plánovanie, environmentálne štúdie a riadenie infraštruktúry, pretože umožňuje presné mapovanie stavieb, vrátane odhaľovania nelegálnych stavieb za účelom dodržiavania právnych predpisov, alebo efektívnejšieho vyberania daní. Integrácia extrahovaných údajov o budovách s inými geopriestorovými vrstvami zlepšuje pochopenie dynamiky miest a priestorových vzťahov.
Regionálne stretnutie národných kompetenčných centier pre HPC v strednej Európe 18 jún - Zástupcovia národných kompetenčných centier pre HPC zo stredoeurópskeho regiónu sa 10. júna stretli na treťom stretnutí stredoeurópskej pracovnej skupiny NCC pre HPC. Hybridné podujatie zorganizovalo NCC Rakúsko v Grundlsee. Workshopu sa zúčastnili kompetenčné centra pre HPC z Poľska, Rakúska, Chorvátska, Českej republiky, Slovenska, Slovinska a Maďarska.
Nové partnerstvo so SOPK Bratislava 11 jún - S potešením oznamujeme nové partnerstvo medzi Národným kompetenčným centrom pre vysokovýkonné počítanie (NCC pre HPC) a Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou pre Bratislavský región (SOPK BA). Toto spojenie je súčasťou programu HPC Ambassador a jeho cieľom je podporiť inovácie a adopciu HPC technológií medzi malými a strednými podnikmi (MSP) na Slovensku. Cieľom tejto spolupráce je zvýšiť informovanosť a podporiť implementáciu HPC technológií v slovenských podnikoch. NCC pre HPC a SOPK BA plánujú realizovať rôzne podujatia, školenia a kampane, ktoré poskytnú MSP potrebné vedomosti a nástroje na efektívne využívanie vysokovýkonných počítačových technológií.